Deti šport milujú.

Sú ním doslova nadšené. Ako to využiť a nepokaziť? Ako spraviť zo športu celoživotnú vášeň a súčasť života? Skákanie, behanie, šantenie, súťaženie… to všetko je prirodzené nadšenie detí pre pohyb. Pohyb = šport.

Dôležitá vec, ktorá nás bude sprevádzať celou cestou za úspešnou kariérou našich detí. Aby som ju nemusel stále opakovať, píšem ju tu a teraz na začiatku a veľkými písmenami:

Do 10-12 rokov si deti budujú lásku k športu. Potrebujú ho najskôr milovať tak, že ich prekážky a budúce prehry neodradia. Od 10-12 rokov sa posilňuje u detí vzťah k vyhrávaniu. Aby túžili byť víťazi.

Keď si toto zameníte, vaše dieťa nedostane žiadnu šancu a tiež sa to nedá vrátiť. Nemôžete u 12 ročného „puberťáka“, ktorý nechce nič robiť, zrazu u neho začať budovať lásku k pohybu a športovaniu. To sa už jednoducho nedá.

Červený text je taký dôležitý, že sa prosím vráťte a prečítajte si ho ešte raz. Je to v záujme všetkých. Na konci článku vám vysvetlím prečo.

ISTOTA  A BEZPEČIE

Pocit istoty a bezpečia je pre malé deti absolútnou potrebou. Je to také dôležité, že to zopakujem. Pocit istoty a bezpečia je pre malé deti absolútne prioritnou potrebou. Športovať v náručí rodiča je to najkrajšie, čo môžu deti prežívať.

A môže to mať rôzne podoby, napr. sa len pasívne športového podujatia s rodičom zúčastniť. Dieťa si vašu náruč nosí stále so sebou. Len ju musí mať poruke vždy, keď to tak cíti a túži po nej. Často aj jediné odmietnutie môže mať fatálne a trvalé následky na psychike dieťaťa. Toto majte neustále na mysli.

CESTA   ALEBO  VÝKON

Akým spôsobom podporujete svoje dieťa v športovaní je absolútne zásadné. Či podporujete jeho snahu, nadšenie, jeho cestu, jeho čas, umiestnenie, či jeho výkon. Všetko je správne. Ale nie v rovnakom čase.

Tu si vystačíme s jednoduchou informáciou. Do cca 10-12 rokov musí prevažovať podpora cesty. Dieťa musí najskôr šport dostať, ako sa hovorí, úplne do krvi. Musí ho milovať. Až od 10-12 rokov začnite postupne prechádzať na hodnotenie výkonu. Dieťa sa začne učiť vyhrávať a prekonávať samo seba.

LÁSKA, CIT A POCHOPENIE

Láska, cit a pochopenie je nutnosť k tomu, aby si dieťa uvedomovalo svoju vlastnú hodnotu a svoju rolu v kolektíve. Práve šport dáva k takýmto potrebám a prejavom takmer neobmedzené možnosti.

Darujte toho toľko, koľko len dokážete. Pokojne aj cudzím deťom, keď akurát  tie vaše nie sú poruke. Obohacujete tým aj seba. A dieťa rastie každým takýmto pohladkaním.

KTO TU VELÍ ?

Nechajte sa deťmi viesť. Nedokážete za žiadnych okolností lepšie vycítiť, po čom práve vaše dieťa túži, ako ono samo. Vaše ambície a vaše postoje sú v takomto prípade len prekážkou v jeho napredovaní.

Buďte trpezliví. Keď to spravíte opačne, takmer na 100% sa pomýlite. Neopierajte dieťaťu rebrík o vašu budovu, vašu predstavu, vašu kariéru, vaše ciele. Nechajte ho si hľadať svoju cestu. Každé dieťa vie, kadiaľ vedie tá jeho. Vy mu to môžete viac pokaziť, ako mu v tom pomôcť.

POCHVALA, OCENENIE

Ocenenie a pochvalu si deti vždy vážia. Je to však náš svet, nás dospelých, nie detí. Preto narábajme s chválením a oceňovaním veľmi opatrne a citlivo. Deti nemajú dôvod to chápať. Ich svet má iné hodnoty. A verte, že oveľa ušľachtilejšie. Preto veľmi zvažujme, akou formou a za čo deti hodnotíme.

Nemali by sme rušiť ich vnímanie toho, čo dokázali. Nerobiť to pohľadom nás dospelých, ale detí. Chce to len nepoužívať hlavu, ale  srdce. Porovnávanie, je zaručený recept na vyvolanie pocitu krivdy, nepochopenia až doslova deprimácie. To môže pri malých deťoch spôsobiť každá súťaž, kde sa hrá o víťazstvo.

ROZPRÁVAŤ SI ZÁŽITKY, KOMUNIKOVAŤ

Deti milujú, keď sa môžu o svoje zážitky podeliť. Keď im na to vytvoríte priestor, veľmi tým posilníte pamäťové stopy, ktoré v nich navždy zostávajú.

Preto využite každú príležitosť, keď je vaše dieťa nadšené, aby sa malo šancu o tom s vami aj rozprávať. Nazývame to utvrdzovanie v pozitívnom zážitku, čoho nikdy nie je dosť. Naozaj to chce váš čas, keď ho nemáte, ostatné si domyslite… Neviete rozprávky? Nevadí. Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho zážitkoch z celého dňa a máte rozprávku na dobrú noc na každý deň.

S DEŤMI JEDNODUCHO BUĎTE

Byť medzi deťmi môže mať rôzne podoby. Verte však, že vždy a za každých okolností je to prínosom aj pre vás. Energia, ktorú si máte šancu nechať na seba pôsobiť zo sveta detí, je čistá a veľmi oslobodzujúca.

Takže buďte si istí, že koľko času venujete vy deťom, toľko ho aj oni venujú vám. A zisk je na obidvoch stranách rovnaký. Preto sa tento obchod vždy oplatí. Žiadny iný šéf vám to nevráti v takej hodnote, ako vaše deti. A máte to na celý život. Potrebujeme sa navzájom. Deti nás dospelých a my  zase deti.

AMBICIÓZNY RODIČ

Nadšenie rodiča musí byť vždy zdravé, úprimné a adekvátne tomu, aký má dieťa vek a tomu, čo dieťa dokázalo. Malé deti je vhodné odmeniť za akýkoľvek výkon. Niekedy úplne stačí objatie, ktoré je často tou najkrajšou odmenou pre malé dieťa.

Čo i len náznak, že niečo nespravili dobre, môže veľmi zásadne narušiť radosť a nadšenie, ktoré deti prežívajú, bez ohľadu na umiestnenie. Netlačme na výkony u malých detí za žiadnu cenu! Ako sa hovorí, je to najrýchlejšia cesta do pekla.

STÁLE NEPOSLÚCHA

Všetko môže dieťa robiť samo, alebo s vašou podporou. A verte, že v tom je absolútny rozdiel. Nech má dieťa akúkoľvek povahu. Nemusí to byť vždy len fyzická podpora. Dieťa je oveľa vnímavejšie na naše postoje a správanie sa k nemu, ako si dokážeme pripustiť. Tu hľadajte aj kľúč k poslúchaniu alebo neposlúchaniu.

Vlastne je to jednoduché. Dieťa vás potrebuje. Keď tento jeho hlas od narodenia dôsledne poslúchate, tak je na 100% isté, že dieťa tiež bude poslúchať vás. A naopak. V inom čaro poslúchania nehľadajte, či ide o športovanie alebo upratovanie detskej izby. Princíp je rovnaký.

AKO SA NAUČIŤ PREHRÁVAŤ A PRITOM BYŤ VŽDY VÍŤAZOM?

Keď naučíme deti ich úspech prežívať, budú sa vždy tešiť ho získať znova. Nezabudnime však, že je absolútny rozdiel, či má dieťa 6 alebo 12 rokov.

Keď má 6 nerozumie, prečo má mať niekto väčší a niekto menší úspech. Keď má 12, potrebuje začať chápať, že úspech je byť najlepší. Keď to prehodíte, nikdy to už nevrátite a to je cesta ako to zaručene pokaziť.

PRÍBEH

V úvode som sľúbil, že na konci vysvetlím, prečo je to všetko také dôležité. Tak tu je skutočný príbeh:

Tento článok píšem krátko po triumfe Ester Ledeckej na olympiáde v Pyeongchangu. Ester je ukážkový príklad toho, čo sme si v tomto článku predstavili. Tu je fotografia, ktorá doslova v sekundách obletela celý svet. Asi prvý olympijský víťaz v histórii vôbec, čo nejasá, že vyhral, aj keď to svieti na výsledkovej tabuli.

Takto vyzerá športovec, ktorý dostal šancu milovať to, čo robí. Nepostavila sa na štart preto, že niekto po nej chcel, aby vyhrala. Postavila sa tam preto, že Ester šport miluje. Jej výraz v cieli už ako olympijskej víťazky hovorí za všetko. Každý by jasal nad víťazstvom, ale Ester neverí. Robila len to, čo miluje. Podľa mňa určite nekládla na prvé miesto víťazstvo. Chcela byť len najrýchlejšia, najlepšia, chcela len to, čo ju baví najviac. Chcela si užiť cestu z kopca. A tomuto cieľu venuje celý svoj život a rodičia ju  v tom bezvýhradne podporujú. Aspoň si to myslím.

Rodičia Ester, či vedome alebo nevedome, nedali Ester, ale ani svojmu synovi Jonášovi inú šancu.  Víťazstvo je len satisfakcia za to, že robí to, čo miluje. Jonáš je podľa všetkého na tom podobne, ale jeho schopnosti nie sú ovenčené olympijským zlatom, pretože oylmpiáda v jeho talentoch nie je. Ich rodičia to podľa mňa dokázali tak, že sa nechali svojimi deťmi viesť. Možno dostanem niekedy šancu, sa o Ester príbehu dozvedieť viac.

Jej príbeh a odkaz pre nás všetkých. Ester, vďaka svojim rodičom, dokázala doslova zmeniť celý svet. Verte, že to riešila, rieši a dlho riešiť bude, polovička našej planéty. Ja v ničom inom takýto úspech nevidím, len v šanci, dať deťom možnosť milovať to, čo robia s nadšením, radi a čo ich baví.  Všetko ostatné sú už len zákonité dôsledky.

Keď máte záujem si to užiť v priamom prenose, kliknite si na fotku Ester a nechajte sa unášať. Druhú takúto šancu už pravdepodobne počas svojho života nedostaneme…

Keď chcete vidieť celú jazdu Ester, kliknite sem: Ester a jej jazda.

Ešte dôležitý dovetok. Ester vyniká aj vzdelaním. Nech nikto nespochybňuje, že jej šport ubral na inom. Stačí si pohľadať, čo všetko táto dievčina ovláda a čo všetko ju baví.

Stratou prirodzených športovísk (ulica, dvor…), je stále dôležitejšie, aby rodičia hľadali v sebe dostatok sily a odhodlania, vybudovať pre svoje deti dostatočný priestor na ich pohybové učenie.

Tu sa doslova pýta pridať jeden môj obľúbený citát:

„Deti nepotrebujú, aby sme ich niečo učili. Deti potrebujú pre svoje učenie podmienky a priestor.“

S úctou

Alexander Vajda

Tématicky nasledujúci článok

alva

Návrat k obasu témy „športovanie detí“

Návrat k úvodnej stránke blogu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *